Trh práce zamrzol: Viac než 400-tisíc ľudí je na Slovensku nezamestnaných

Získať prácu počas zimných mesiacov je aj v tomto roku zložité. Celosvetová ekonomika sa stále nevie dostať z recesie, čo má priamy dosah aj na našu krajinu.

Aj preto sme rok 2012 končili s počtom 425 858 nezamestnaných.

„V nezamestnanosti budeme kopírovať minulý rok,“ povedal Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti.

Znamená to, že predovšetkým v zime bude nezamestnaných viac. Na jar, počas leta a jesene ich počet podľa neho poklesne.

„Zásadné zmeny v zamestnanosti sa však nedajú očakávať,“ dodáva odborník.

Páleník sa domnieva, že tento problém treba riešiť koordinovane v celom verejnom sektore. Nemôže sa to nechať len na ministerstve práce.

„Chýbajú občianske združenia alebo spolky, kde by sa nezamestnaní mohli združovať, organizovať, komunikovať s úradmi a podporovať tak, ako to funguje v mnohých európskych krajinách. Určite by sa našli verejné inštitúcie, ktoré by takýmto ľuďom poskytli priestory, smutné je však to, že tým, ktorí o týchto ľuďoch rozhodujú, veľakrát chýba sociálne porozumenie,“ uzavrela sociologička Zuzana Kusá.

Infografika: Marek Kováčik

Akú šancu získať prácu máme v tomto roku? Bude väčšia ako minulý rok, alebo sa ešte zníži? Kto má najväčšie predpoklady získať zamestnanie? Aj o tom sa zhovárame s projektovou manažérkou spoločnosti Profesia.sk Marcelou Glevickou.

Ako sa podľa vás bude vyvíjať trh práce?
– Zatiaľ vieme hovoriť len o vývoji počtu pracovných ponúk na Profesia.sk. Medziročne očakávame v prvom polroku menej ponúk ako vlani, a to pokles o 4 až 5 percenta.

Ktorá kategória občanov má najväčšie a ktorá najmenšie šance pri hľadaní zamestnania?
– Najväčšie šance majú vzdelaní ľudia s praxou. Najhoršie sa na trhu práce uplatňujú ľudia pracujúci v pomocných prácach, vo výrobe a v službách. Druhou kategóriou, kde na jedno pracovné miesto reaguje aj 100 a viac kandidátov, sú ľudia z administratívy.

Je šanca, že sa tento rok zlepší situácia absolventov?
– Je pravda, že vláda vyčlenila 70 miliónov eur z eurofondov na uplatnenie mladých do 29 rokov. Ťažko sa dá však odhadnúť, aký dosah to bude mať v praxi. Keď sme hodnotili už teraz fungujúcu absolventskú prax s podporou štátu, vyšlo nám, že zamestnávatelia nemali väčší záujem o ľudí, ktorí majú vo svojom životopise uvedené, že absolvovali cez úrad práce absolventskú prax, ako tí, ktorí takúto prax nemajú.

Kde robia nezamestnaní pri hľadaní práce najväčšie chyby?
– Radíme vyvarovať sa pesimizmu a negativizmu. Nie je dobré, keď uchádzač príde napríklad na pohovor a prezentuje sa tak, že jeho už aj tak nikde nezamestnajú, lebo už vyskúšal všetko. Medzi ďalšie štandardné chyby patria preklepy v mene, telefónnom čísle, a potom sa s nimi nedá spojiť. Nie je tiež dobré, ak uchádzač kopíruje svoj motivačný list. Tento list má hovoriť o tom, prečo by mal zamestnávateľ prijať práve uchádzača.

Koľkí prišli o miesto za jeden mesiac ( stav k 31. 12. 2012)

Vyznáte sa v čítaní ponuky práce? Neraz zrejme ani nie. Prinášame najčastejšie slovné výrazy, ako sa v súčasnosti používajú v minulosti celkom obyčajné slová.

S postupnou obnovou zahraničného a domáceho dopytu v priebehu roku 2013 sa podľa odhadov centrálnej banky očakáva pomalý rast zamestnanosti.

V konkrétnych číslach to znamená, že v tomto roku by mala miera nezamestnanosti stúpnuť zo 14 percent na 14,6 percenta a v roku 2014 následne poklesnúť na 14,3 percenta. To je predsa o čosi optimistickejší pohľad, ako majú iní odborníci.

Radiť nezamestnaným ľuďom v krízových regiónoch, aby si intenzívne hľadali prácu, považuje sociologička Zuzana Kusá za cynizmus. Rovnako, ako aj rady exministra sociálnych vecí a rodiny Jozefa Mihála, aby sa nezamestnaní popozerali po práci v zahraničí.

„Naši ľudia majú bohaté skúsenosti s migráciou za prácou, a to, že politici a médiá zdôrazňujú ich zložitú situáciu tým, aby sa viac usilovali, je absurdné,“ zdôraznila Kusá. Považuje to za prilievanie oleja do ohňa, znásobovanie frustrovanosti a horkosti zo situácie.

Poprední ekonómovia avizujú, že ekonomický rast sa v tomto roku zastaví. S tým sa dá predpokladať nárast nezamestnanosti, znižovanie životnej úrovne Slovákov a ďalšie negatívne javy. V novembri 2012 dosiahla nezamestnanosť na Slovensku 13,9 percenta, čo bol malý rekord.

Vyššia bola totiž naposledy len v máji 2004. Vrátili sme sa tak do obdobia pred známy slovenský hospodársky „zázrak“.

Analytici predpokladajú negatívny trend. Kým doposiaľ bol vážny problém so zamestnávaním absolventov a dlhodobo nezamestnaných, v tomto roku môžu prísť o prácu aj ľudia, ktorí dlhodobo pracovali. A šanca na zamestnanie bude nižšia ako vlani.

Slovenské úrady práce v rámci projektu EURES ponúkajú pre nezamestnaných 509 pracovných miest v ostatných členských krajinách Európskej únie. Najviac ich je v Nemecku (215) a Španielsku (75). S niekoľkými desiatkami pozícií nasledujú krajiny ako Veľká Británia či Holandsko.

Firmy zo zahraničia majú záujem najmä o pracovníkov v priemyselnej výrobe, zdravotníctve a sociálnej starostlivosti.

Dlhodobý je pritom dopyt po ošetrovateľkách najmä v nemecky hovoriacich krajinách. Slováci sa však môžu uplatniť aj ako pracovníci v hoteloch alebo stavebníctve. Projekt EURES, Európske služby zamestnanosti, je projekt Európskej komisie, pričom v SR ho zastrešuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.