Reklama

Hlavný inšpektor pre tandemové zoskoky: Na takúto tragédiu si nespomínam

Skupina pri vytváraní rekordu v roku 2013, vľavo hore vo výreze Vlastimil Bláha.

Zdroj: Archív

Reklama

Obrovskú tragédiu pri letisku Slávnica si všimol aj odborník v oblasti parašutizmu a hlavný inšpektor pre tandemové zoskoky v Českej republike Vlastimil Bláha. Priblížil nielen pravidlá a úskalia toho adrenalínového športu, ale i dôvody, ktoré mohli za tragédiou stáť.

Spomínate si, že by sa niečo podobné u vás stalo?
Vôbec si nespomínam a ani som nepočul vo svete, že by sa niečo podobné tragické stalo v takejto miere.

Čo sa deje v prípade, keď ide o organizovaný zoskok, ako to bolo v tomto prípade?
Je to určite o dôvere a musia to robiť ľudia, ktorí sa dobre poznajú a hlavne musia byť na tom psychicky dobre. To znamená, že nemôžu byť unáhlení, robiť neuvážené veci.

Zoskok, na ktorom sa zúčastnilo 30 až 40 ľudí, sa považoval za dosť náročný...
Určite je to zložité a musia to robiť profesionáli, čo pri tomto zoskoku aj určite boli. Veď z ľudí, ktorí boli v lietadle, ostali na palube len traja a tí boli pravdepodobne zasiahnutí tým krídlom a možno už ani nežili, lebo ostatným sa podarilo zoskočiť a zachrániť.

Keď sa parašutisti zaúčajú, hovorí sa aj o pravidlách, čo robiť v takýchto prípadoch?
Samozrejme, že máme pokyny, ale vždy za opustenie lietadla, pokiaľ to nie je už plánovaný výskok, ktorý je riadený rádiom alebo svetelnou signalizáciou, zodpovedá pilot a dáva pokyn na zoskok. Ak to lietadlo začne horieť a pilot spanikári a pokyn nedá, musí parašutista vystúpiť aj tak. Na to sú všetci pripravení.

Piloti teda musia byť veľmi skúsení.
Samozrejme, musia. Práve pri tom, čo sa stalo, je otázka, či piloti mali výcvik v skupinovom lietaní. To sa bude, samozrejme, všetko zisťovať, či mali povolenie, a tak ďalej.

Aké hlavné zásady treba dodržiavať pri skákaní?
Bod číslo jeden je jednoznačne pokora, potom disciplína a dodržiavanie predpisov. To sú tri zásadné veci, ktoré platia pri všetkých rizikových športoch. Faktorov je tam veľa, ale čo je najdôležitejšie, tak to je dodržovať predpisy. Musíte skontrolovať padák. Ak vám ho balí niekto iný, musíte mať dôveru. A hlavne si kontrolovať minimálnu výšku otvorenia a nepreskočiť ju. To je hlavný bod. Ale faktorov je naozaj veľa.

Sú nejaké predpoklady na ľudí, ktorí chcú skákať, alebo môže ktokoľvek?
Bohužiaľ, dnešná doba umožňuje skákať ľuďom, ktorí na to nie sú športovo zdatní. Je to vďaka tomu, že padáky sa dnes ľahko ovládajú a pristávacia rýchlosť sa dá obmedziť na minimum, takže to zvládne v podstate každý. Vo všeobecnosti by mal byť človek aspoň trochu športovo nadaný, v dobrej fyzickej a psychickej kondícii. Parašutizmus nie je o sile, ale tam človek z 80 percent potrebuje viac hlavu než svaly.

V akej výške sa musí otvoriť padák, aby nebola ohrozená bezpečnosť skákajúceho?
Minimálne výšky otvorenia padáka sú stanovené na 600 – 800 metrov.

Považuje sa tento šport za nebezpečný?
Radí sa medzi rizikové športy, ale osobne sa na to pozerám tak, že dnes je technika v takom štádiu, že keď sa dodržujú všetky normy, tak je to veľmi bezpečný šport. Ak ľudia nerobia hlúposti a držia sa predpisov, je to bezpečné. Keď idete bezpečne autom, tiež máte väčšiu šancu, že dôjdete, kam mierite, ako keď nedodržujete predpisy. U parašutizmu je to horšie, že keď sa urobí chyba, už to nejde vrátiť.

Parašutisti plánovali nový rekord

Skupina parašutistov sa zorganizovala, aby prekonala slovenský rekord. Osud im však ich zámer neúprosne prekazil. Cieľom akcie bolo prekonanie národného rekordu v kategórii najväčší tvar. To znamená, že parašutisti po zoskoku vytvoria vo vzduchu navzájom prepojené zoskupenie, vopred dohodnutý geometrický tvar, napríklad hviezdu. Doterajší slovenský rekord bol tvar vytvorený tridsiatimi ľuďmi, na štvrtkový zoskok preto organizátori zháňali skupinu v rozsahu 33 až 40 osôb. Nakoniec ich do lietadiel nasadlo 34.