FOTO Láska nepozná hranice: Vzali sa, hoci rodnú reč svojho partnera ani jeden neovláda

Zita bola v Prešove v rámci družobnej návštevy. Otvárala tam výstavu so svojou tvorbou. Je totiž uznávanou maďarskou maliarkou, zameriava sa najmä na kresby portrétov malých detí na drevo s patinou.

Jeho svätosť príde na Slovensko: 14. dalajláma k nám pricestuje v októbri

A pol roka už môže kresliť aj vlastné. S Prešovčanom Kamilom sa do seba zaľúbili natoľko, že im neprekážala ani rečová bariéra. Hoci neovládajú rodnú reč toho druhého, rozumejú si. Láska dokáže divy a tak sa Maďarka učí slovenčinu a Slovák maďarčinu.

Zatiaľ sa dorozumievajú srdcom a vypomáhajú si angličtinou. “Pre jazykovú bariéru dôjde občas k mýlke a snažíme sa ju napraviť prekladom, ale inak si rozumieme aj bez slov,” smeje sa Zita.

Hoci sa poznali krátko a pre veľkú vzdialenosť nemali čas na spoznávanie, vzali sa vlani v lete. “Spojil nás aj rovnaký vzťah k výtvarnému umeniu,” opisuje Zita. Zakrátko sa im narodil nádherný a spokojný synček Bruno.

Zita dokáže aj popri materským povinnostiam pracovať a ako živého modela využíva aj svoje dieťatko.

FOTO Majstrovské diela, ktoré nám môžu vo svete závidieť: Marián pracuje s oceľou, ale ruky má zlaté!

“Tvorivý život umelca neprestane pôrodom. Ja fungujem v symbióze so životom môjho syna, ktorý je pre mňa prvoradým a jemu podriaďujem a prispôsobujem všetok svoj čas. Ale dobrou organizáciou práce sa dá všetko zvládnuť,” vysvetľuje.

Manželia musia zvládnuť viacero kompromisov, medzi nimi aj rozdielne miesto trvalého bydliska. Zita totiž pracuje aj ako pedagogička a na Slovensku by sa zamestnala ťažko. No a Kamil bez znalosti jazyka zas v Maďarsku nemá šancu.

No takto im to zatiaľ vyhovuje: “Chcela by som, aby Bruno spoznával život a kultúru v oboch krajinách. A aby sa cítil občanom oboch krajín.” Takýto život je však náročný na balenie: “Áno, pol bytu musím zbaliť, keď vyrážame do druhého domova.”

Výtvarníci Zita a Kamil sa do seba zamilovali na výstave.
Autor: Ingrid Timková

Na vzťahu týchto zaľúbencov vidno, že ak ľudia nemajú predsudky a majú otvorené a čisté srdcia, nemajú problém s národnosťou. “Učím sa maďarsky, ak sa naučím nejaké slovíčko, používam ho aj v angličtine. Preto sme si našu hatlaninu nazvali “zitkamil”,” prezrádza Kamil.

Pri pobyte v Maďarsku sa síce cíti stratený, no neprekáža mu to. Je rád, že je v spoločnosti svojich milovaných blízkych. A teší ho, že jeho syn bude sa bude môcť pýšiť tromi materinskými rečami. Kamil sa venuje figárlnym námetom a spolu so Zitou vytvorili obraz, na ktorom je ona s ich synom.

No v noci na ňom vidieť aj Kamila. Jeho špecializáciou je totiž špeciálna fosforeskujúca maľba. “Obraz vraví o našom rodinnom vzťahu,” opisuje.